Vzala som si úver na bývanie – milión korún. Chcela som kúpiť nehnuteľnosť, ale nedopadlo to. Pretože predávajúci bola nesvojpravná. Tak som rok platila úver, ale peniaze boli v banke zadržané. Z toho dôvodu, že už bol zaplatený rok úrokov, tak som ich nechcela vracať. Medzitým som nastúpila do novej práce, kde som spoznala nového priateľa. Je to ukrajinec, sme spolu tri roky. O celom probléme som mu povedala. Spoločne som našli v severných Čechách byt, ktorý bol v dezolatnom stave. Tak som ho za tie peniaze kúpila. Na rekonštrukciu mi požičal 100 000 a jeho mama 200 000. V lete som mu vrátila 100 000 Kč a teraz chcem 120 000 Kč vrátiť jeho mame. V byte nebývame, pretože som zvyknutá na Prahu a brala som ho len na preklenovacie obdobie, tak je od jari prenajatý. A hľadám niečo v Stredočeskom kraji. Medzi tým obdobím som dala výpoveď v práci, pretože tam bolo na nevydržanie s kolegami. Ona ich pozná pretože ja som tam robila údržbára a on upratovanie. Pred tým ako som nastúpila do tej práce, kde som ho spoznala, tak som podnikala, ale z dôvodu epileptického záchvatu mi vzali vodičák.
Tak som to musela zabaliť. Po tom, čo som to v tej firme zabalila, tak som skúšala podnikať znova, ale bolo málo zákaziek. Preto mi to pokrývalo životné náklady. Tak som sa v júni nechala znova zamestnať, a podnikanie mám ako vedľajšiu činnosť a finančná situácia sa výrazne zlepšila. Viem, že je to komplikované, a že si so mnou niečo zažil. Celé tie tri roky žijeme v spoločnej domácnosti s jeho mamou a tromi spolubývajúcimi. Stále hľadám bývanie, ale on do podnájmu nechce, vraj to sú vyhodené peniaze. Ja mám svojho platenia dosť, aby som to sama utiahla. Poslednou dobou mi príde že si nerozumieme, občas sa mi stáva že mu zavolám on mi odpovie, a ja sa ho to isté pýtam za pol dňa znova. No beriem lieky na epilepsiu, lekár mi hovoril že by to tým nemalo byť. Ale ma príde že ma to niekedy utlmí, no väčšinou zabudnem kraviny, možno mu zavolám cez deň a spýtam sa čo robí v práci.
A večer sa ho pýtam na to zas. Chápem že ho to vytočí, ale mám svojich starostí dosť tak sa snažím sústrediť na to dôležité. V novej práci som si nevyberala dovolenku, tak sme teraz minulý týždeň odleteli do Egypta. Je prvýkrát pri mori, ale za celý týždeň do neho nevliezla. Stále nás otravovali arabi, nech si vezmeme výlet na štvorkolkách. Ja som jej hovoril, že je to predražené, že som na tom bol vtedy s bývalou. Chcela som ho vziať do Luxoru, ja som už tam bola, ale pre neho by to bol zážitok. Sme tam s jeho dcérou a sesternicou, tak som chcela, aby mali pamiatku, ale to oni nechceli ani plavbu na lodí. Začal ma urážať. No teraz k veci, v lete bol na Ukrajine. Ja som zostala v Prahe, pretože som bola mesiac v novej práci. Odkedy sa vrátil, tak mi prišiel divný, stále sa mu niečo nepáči. Teraz na dovolenke si mnou nechcel robiť ani fotku. Ležím sama na izbe v Egypte a on je s dcérou na animačnom programe, nechal na stole odomknutý telefón. A ja som zistila, že si píše s nejakou Ukrajinkou od neho z dediny, ako mu chýba. Ja som s ním plánovala dieťa, barák a spoločnú budúcnosť. Teraz ale vôbec neviem, čo si o tom všetkom mám vôbec myslieť.